Praktické rady k zápisom do škôl a škôlok
Hovorme nahlas o deťoch. Okakom? Nahlas o deťoch. Nahlas o deťoch. Nahlas o deťoch.
Mikolášová:Tak nahlas o deťoch.
Mikolášová:Zápisy do škôlok a škôl sú pre mnohých rodičov stresujúcim obdobím plným otázok. Je moje dieťa dostatočne pripravené? Rozhodujem sa správne, kde hľadať pomoc, ak mám pochybnosti. Toto všetko sa zvykneme pýtať. V tejto epizóde nášho podcastu nahlas o deťoch si vysvetlíme rozdiel medzi školskou zrelosťou a školskou pripravenosťou.
Mikolášová:Ponúkneme Vám praktické odporúčania pre všetkých rodičov a odpovieme napríklad aj na otázku našej poslucháčky, ktorá nám napísala na adresu nahlas o deťoch Villap.sk. Mojou hostkou štúdiu je dnes Jana Krúžliaková, špeciálna pedagogička vo výskumnom ustanovskej psychológie a pato psychológie zástupkyňa vedúcej detského centrá, ktorá má na starosti aj integrovanú skupinu detí pre školského veku. Vitajte.
Kružliaková:Ďakujem pekne, dobrý deň.
Mikolášová:Teraz je 10 najvyšší čas, keď rodičia riešia zápisy do škôlok do materských škôl, máme nejaké aktuálne zmeny alebo odporúčania pre rodičov v tejto súvislosti?
Kružliaková:Zmeny podľa školského zákona vlastne nie sú. Tak ako sa dívame na povinné pred trimárne vzdelávanie, tak všetky legislatívne normyé pre povinné predprimárne vzdelávanie platia rovnako, takže všetky deti, ktoré v auguste tohto roka dovŕšia 5 rokov do 31. Augusta sú povinné vstúpiť do povinného pred primárneho vzdelávania, teda do prvého alebo posledného ročníka v škôlke, čím sa stávajú vlastne deťmi školou povinnými, ale na rozdiel, alebo teda, čo by mohlo byť nové alebo je novšie v zákone, je, že v minulom školskom roku pribudli štvorročné deti a v tomto školskom roku trojročné deti, ktoré nemajú však povinnosť vstúpiť do predpriemárneho vzdelávania, ale majú právo sa vzdelávať. Rozdiel medzi týmito dvoma skutočnosťami pre rodičia je, že dieťa 5ročné do škôlky z musí, má tam pripravené miesto, riaditeľka ho prijme, dieťa trojročné má právo vzdelávaní, teda v materskej škole, a ak pani riaditeľka nemá dosť miesta na to, aby ho prijala vyda rozhodnutiaľ nepriati z dôvodu organizačných podmienok v materskej škole a zriaďovateľ, teda najčastejšie obec alebo mesto je povinný túto situáciu nejakým spôsobom riešiť. Je
Mikolášová:to ale tak, že na 10 zápis do materských škôl musí ísť komplet všetky deti?
Kružliaková:Nie, na zápis do materskej školy musí aj z deti 5ročné a ostatné majú právo sa vzdelávať.
Mikolášová:Keď sa prenesieme, tak trošku na 10 zápis a povieme si o tom, ako to vlastne na ňom vyzerá, ako prebieha 10 zápis dieťaťa do materskej školy na Slovensku?
Kružliaková:Väčšinou nevyžadujú riaditelia ani zriaďovatelia, aby sa zúčastnilo dieťa nejakého zapisovania. Prebieha tak, že na webovom sídle materskej školy je lúčený termín, v ktorom prebieha čas zapisovania, rodič si príde pre prihlášku alebo si ju vytlačí na webovom sídle a prinesie ju potvrdenú, prinesie svoj občiansky preukaz, ideálne ako sú obidvaja rodičia a prítomný, podpíšu prihlášku. Ak sa dívame na dieťa, ktoré patrí do povinného predprimárneho vzdelávania, čiže do verší dokonca školského roka do posledného augusta 5 rokov, tak vlastne ho môžeme brať ako prijaté, pretože je škôlka povinná preňho tam mať miesto. I keď nedostanú rozhodnutie hneď na mieste.
Mikolášová:Čo sa týka dokumentov, ktoré potrebujeme k tomuto zápisu? Je to zrejme rodný list dieťaťa?
Kružliaková:Rodný list občiansky preukaz rodiča.
Mikolášová:A 10 ideálny priebeh zápisu vyzerá ako čo všetko by malo dieťa vedieť predtým, než do škôlky teda nastúpi. Zrejme tam bude asi rozdiel medzi trojročným a 5ročným dieťaťom?
Kružliaková:Je akoby nemusíme sa diť na to, ako z na zápis, pretože do školy, keď prichádza dieťa na zápis, tak tam je najlepšie, ak je prítomné, ak to nie je dieťa so špeciálnymi potrebami, je povinné, aby tam bolo prítomné, aby ho učitelia a videli. Do predškolského zariadenia nie je povinné, aby učiteľ alebo riaditeľ škôlky dieťa videl, ale aj tak je dobre pri rozhodovaní sa o tom, či dieťa má, alebo nemá, alebo či chceme, alebo nechceme, aby vstuppila do škôlky, sa najčastejšie rodičia zamýšľajú nad tým, či a kedy a ako by sme mohli dieťa zaškoliť. Takže je rozdiel, keď je to dieťa trojročná vstupuje do predškolské zariadenia, keď je 5ročné. Pre trojročnom najčastejšie medzi pravidlá, ktoré má škôlka vo svojom školskom že by malo byť, musí byť podľa toho, ako sa na to pozrieme, odplynkkované. Ideálne čo najviac samostatnetné v zmysle sebaobslu hygiehy, hygieny, musí vedieť piť z hrnčeka, alebo malo by vedieť piť z hrnčeka, malo byť schopné jesť tuhu potravu a byť čo najerelšie, ale o tom sa veľmi ťažko diskutuje.
Kružliaková:Nemôžem povedať jednoznačne, že zrelé, pretože dieťa trojročné veľmi individuálne vníma oddeľovanie sa od matky, takže pozrime sa na to tak, že možno by malo byť čo najzrelšie schopné sa separrovať od matky alebo od teda dospelého, ktorý sa oňho stará.
Mikolášová:Čo sa týka rozprávanie a musí vedieť kompletne formulovať vety?
Kružliaková:Roročné dieť sa nemusí vedieť rozprávať alebo nemusí vedieť rozprávať tak, ako my si predstavujeme, že rozpráva, rozpráva v slovách, mal by mať vievinoú reč, ak nie, tak pravdepodobne by riaditeľka alebo určitelia začali riešiť. Či a ako ísť grglopadidov reč určite nemusí byť čistá, ale dieťa by malo rozprávať alebo vedieť sa do rozumiemieť a malo by rozumieť.
Mikolášová:Keď to tak zosumarizme, vy ste v škôlke iske výskumného ústavov detskej psychológie a pato psychológia je naozaj dlhé roky. Keby sme sa mali pozrieť na to, že v čom robíme my rodičia a také tie najväčšie chyby, čo tie deti nenaučíme, alebo práve naopak ich naučíme, ale vám to tak trošku sťažuje tú prácu.
Kružliaková:Dnes súvisí to len strojročnými deťmi, ale v podstate s deťmi v predškolskom veku v súčasnej dobe. Veľmi často sa stretávame s tým, že deti nespĺňajú to pravidlo, ktoré som povedala na začiatku, mali by byť čo najviac samostatné. My ako rodičia sme veľmi schopní a ochotní čo najviac svoje deti im pomáhať a podporovať a niekedy to robíme až cez čiarku. Takže deti, ktoré ku nám prichádzajú, sa nevedia obliekať a vyzliekať, niektoré to ešte nikdy nerobili samostatne. Takže sú vo veľkom strase v momente, ako vstúpia do šatne a pani učiteľka sa k nim skloni s tým, že by sa mohli napríklad skúsiť sami vyzzuť.
Kružliaková:Takže ak by sme chceli, aby bolo dieťa čo naj samostatnešie, tak už dvojročné dieťa by malo naozaj pracovať na svojom samostatneňovaní sa vyzliekať sa, obliekať sa čo najviac samostatne, rozhodovať sa, ktorý ku oblečenia, v akom poradí si oblečieme, takže spodná Biely ani určite patrí na telo, vyzúvajú, či obúvajú. Rovnako je to s ponožkami. Ponožky sú súčasť bielyzne, ktorú deti niekedy zvládajú obliecť si až v štyroch rokoch, ale vyzliecť alebo snažiť sa o spolupracovali s nami v domácnosti pri upratovaní hračiek, vkladaní, vkladaní umývačky, triedení výpratého prádla, bielyzne, aspoň na kôbky, podľa toho, koho patria čokoľvek, čo môžeme považovať za pomoc, tak by sa malo vedieť dieťa trochu postarať aj v tom vstupe do škôuky.
Mikolášová:Máte to vy ako odborníčky ľahšie s dieťaťom, ktoré príde napríklad z Jasli, ktoré bolo predtým v jaskyniach?
Kružliaková:Áno, asi áno. Nemôžem to povedať jednoznačne, ale je to možné a pravdepodobné, že ak prišlo zo zariadenia, ktorému môžeme hovoriť Jaslé alebo nejakému inému v tom čase ranejšieho preškolského veku, tak je veľmi pravdepodobné, že dieťa je zvyknuté po prvé spolupracovať s cudzom človekom a po druhé byť oveľa sebaobslužnejšie.
Mikolášová:A kto má podľa vás väčší stres z toho, keď dieťa do škôlky samotné dieťa alebo práve naopak rodič?
Kružliaková:Záleží asi o to, o
Mikolášová:skúška pre vás, aj výske aj v iných škôlky. Veľakrát rozmýšľam nad tým, že ako to celé zvládate vy tie detské plače. Čo vám tak najviac robí staroť a potom ako pracujete s tými de upäté na toho rodiča, ktorý v 10 deň vlastne odíde?
Kružliaková:Je veľmi individuálne, ku ktorému dieťa, čo správame. Tiež je veľmi rozhodujúce v akom veku a z akého prostredie dieťa prichádza, aké má pozadie, pretože výske aj tie najpežnejšie deti, aj tie deti, ktoré prichádzajú z prostredia, ktoré by sme mohli nazvať bezproblémovovať, nie vždy bývajú bez záťaže, sú to často deti osvieené napríklad alebo deti, ktoré majú v rodine dieťa so špeciálnymi potrebami s postihnutím, takže to pozadie tej rodiny najčastejšie dobre poznáme a ak nie, tak je veľmi dôležité pre nás zistiť ho a spoznať to dieťa. Až potom môžeme rozhodovať alebo skúšať, čo by mohlo a akým spôsobom by mohlo preňho fungovať. Veľmi, veľmi prísne individuálne, ale najčastejšie sa nám podarí ošetriť dieťa, dať mu najavo našu prítomnosť, našu lásku, našu ochotu, dať mu fyzickú, aj akúkoľvek inú prítomnosť a pozornosť. Veľmi často sa nám to podarí a vtedy nastupuje akoby druhá fáza veľmi úzkej práce s rodinou, ktorá sa nie vždy ľahko darí, pretože celé to, akým spôsobom dieťa a to vo všetkých škôvkach, bude prosperovať veľmi, veľmi záleží od dôvery medzi rodičom a učiteľom.
Kružliaková:Ak nenastane, ak tam stále zostane akoby zrnko, nedôvery, neochoty, odovzdať sa a odovzdať to dieťa so všetkým, čo to prináša tomu učiteľovi, tak dieťa to najčastejšie cíti a nevie s touto amivalciou pracovať, je rozpotenér, nevie sa rozhodnúť, ktorý dospelý, má byť v tejto chvíli preňho tou najväčšou oporou a rozhodujúci.
Mikolášová:Zatiaľ sme hovorili iba o prijatých deťoch do materskej školy, ale čo môžu rodičia spraviť, ak ich dieťa práve naopak neprijmu do tej škôlky.
Kružliaková:Tiež to záleží od veku, pretože deti v povinnom pred primárnom vzdelávaní musia byť prijaté. Takže taká možnosť nie je. Ak dieťa dovŕšilo 5 rokov alebo dovŕší 5 rokov dokonca augusta, tak prijaté byť to škôlky musí a dokonca rodiči povinný ho tam vodiť. Takže tento prípad sa nestane, ale ak sa stane medzi trojročnými, štvorročnými deťmi, je veľmi na vážkach, čo a akým spôsobom robiť. Pretože zriaďovateľ je povinný začne hľadať riešenie.
Kružliaková:To riešenie znamená, že najčastejšie nie vždy, že nájde inouškôko, ktorá bude blízko, lebo keď zriaďovateľ je pravdepodobne obec, takže niekde v obci, ale možno aj nie. V tom prípade prichádza do úvahy, že si rodič nájde súkromné zariadenie, alebo zariadenie, ktoré nie je v sieti a bude riešiť, či a ako má právo na príspevok od zriaďovateľa tú legislatívu Vám na všetkých zriaďovateľských sídlách, čiže v mestských častiach, mestách povedia na školských odboroch a potom sa môžeme rozhodovať, či tam to dieťa dáme alebo nie. Keďže je najčastejšie rodič na materskej a predĺženej materskej dovolenke do troch rokov dieťa, tak potom môže začať zvažovať alebo väčšina rodičov začne zvažovať, či požiadajú z nejakých dôvodov o predĺženie tej dávky, alebo či začnú hľadať iné zariadenie. Ja ešte nadviažem
Mikolášová:na vaše slová jedným konkrétnym prípadom a príkladom, pretože dostali sme na adresu na hlavu deťoch.sk otázku od jednej z našich poslucháčok a tá sa týka práve škôlky opisuje situáciu svojho syna narodeného konca augusta 2021 Od troch rokov, teraz ju budem cittovať, začal navštevovať škôlku. Je tam spokojný, má kamarátov, no škôlka má pravidlo, že letné deti by mali opakovať najnižšiu triedu. Podľa mamy to vraj nedáva logiku najmä keď je dieťa, šikovné a adaptované a pýta sa, či môže byť rozhodovanie o opakovanení triedy len na základe dátumu narodenia naozaj opodstatnené.
Kružliaková:Je to ťažká otázka a veľmi ťažko sa na ne odpovedá, pretože každá materská škola má dohodu so zriaďovateľom a podľa legislatívy nastavené pravidlá prijímania a toho, akým spôsobom deti postupujú v jednotlivých ročníkoch. Mohli by sme sa nás odívať ako na nevhodné pre dieťa, ak si zvyknu, ale na druhej strane si viem predstaviť, že riaditeľka v tej škôlke musí mať nejaké pravidlá ako rozhodovať kedy a aké deti prijať a kedyže musí stále zvažovať, že musí mať dosť priestoru, dosť personálu pre deti v povinnom pred primárnom vzdelávaní, ktoré musí zastrešiť, tak by som asi tentokrát bola naozaj na strane riaditeľky, pretože musí nejakým spôsobom zabezpečiť chod. A možno to, čo by som zvažovala na mieste tejto mamičky, je individuálny rozhovor, pretože keď sa ľudia rozprávajú, tak je možné a pravdepodobné, že riešenie nájdu, ale nemusí to tak vždy byť. Rozprávali
Mikolášová:sme sa doteraz o zápisoch do materských škôl, ale v aktuálnom období máme teda pred sebou aj zápisy do škôl. Čo by mali rodičia práve zvážiť pred zápisom do škôl a čo vlastne potrebujú, aké dokumenty, ako vyzerá 10 zápis do škôl aktuálne.
Kružliaková:Zápis do škôl práve prebieha. V každá škola má otvorený priestor na to, aby prváčikovia sa mohli prísť zapísať niekde dva, niekde tri, niekde až štyri dni, možno aj týždeň, väčšinou v popoludnejších hodinách a víkendových dňoch. Veľmi individuálne v tomto čase rotom rozhoduje zriaďovateľ so školami kedy a kde bude zápis. Je to prvá veľká udalosť pre dieťa. Prvýkrát akoby oficiálne vstupuje do toho školského systému, pretože prechádza zo života, hrania sa do života, učenia sa, takže na zápis ide rodič s dieťaťom, je povinený priniesť jeho rodný list občiansky preukaz, aby vedel dokladovať jeho bydlisko, a zápis prebieha, verím a naozaj najčastejšie veľmi príjemnou hravou formou pani učiteľky z prvého stupňa, alebo budúce prvádzke učiteľky, ktoré budú mať na starosti konkrétnych prvákov, sa s deťmi spoznávajú, rozprávajú sa, skúšajú ich komunikačné schopnosti, ich matematické zručnosti, rozprávajú sa o tom, či poznajú farby, akým spôsobom by ich mohli triediť, kde bývajú a koľko majú tie deti rokov.
Kružliaková:Rozhovor je veľmi príjemný a ak sa deti vracajú zo zápisu k nám do škôlky, tak vždy vravia len v superlatívoch. V podstate pochopili až v 10 deň, že sa do školy tešia, I keď majú starších súrodencov a vravia, že do školy chodiť nechcú, a zážitok, ktorí zo zápisu majú, by mal byť a aj býva najčastejšie veľmi príjemný.
Mikolášová:Čo všetko má dieťa vedieť? Už sme to tak trošku naznačili, ale predsa predsa len z toho vášho odborného pohľadu, čo je žiaducece, aby dieťa pred základného školou určite vedelo.
Kružliaková:Pýtali ste sa, čo je dôležité, aby dieťa vedelo, alebo aké vedomosti či zručnosti by malo mať a ja si naozaj sa priklániam k tomu, že by ani nemusel mať vedomosti, možno by boli dobré zručnosti. Dieťa by malo vstupovať do školy, keď je schopné plne sa osamostatniť a oddeliť od matky alebo od rodiny, keď je schopné a ochotné čo najviac samostatne fungovať v tomto svete a keď už som toto povedala, je z toho veľmi jasné, že nie je jednoduché povedať, kedy to je a ako to dieťa vyzerá, lebo čo produkuje, keď hovoríme o ňom ako ozrel, pretože ak hovorí o tom, že sa bojí alebo že nechce ísť do školy, že je až odmietavé, lebo sa to často stáva, tak to ešte neznamená, že na školu pripravené nie je, ale treba asi začať komunikovať s odborníkom a začať riešiť všetky jeho schopnosti ako globálny balíček, pretože je dobrá dívať sa na každé dieťa nielen individuálne, ale naozaj ako balíček, ktorý obsahuje všetky možné zručnosti a schopnosti. Takže chcem tým povedať, že ak dieťa vie čítať a písať, tak to ešte neznamená, že je na školu pripravené, a ak dieťa nevie, alebo horko ťažko vie počítať do 5, neznamená to, že na školu pripravené nie je.
Mikolášová:A
Kružliaková:to je asi to najzákladnejšia a najpodstatnejšia informácia, ktorá by mohla odznieť.
Mikolášová:Čo ale určite nemáme my rodičia robiť, je asi strašiť tou školou, že veď počkaj, tam ti ukážu, veď počkaj, tam sa konečne niečo naučíš, však?
Kružliaková:Stáva sa to často aj keď oveľa menej častejšie ako predtým a je to tak škola, nie je strašiak,
Mikolášová:V tejto súvislosti sa často spomínajú pojmy ako školská pripravenosť a školská zrelosť. Keby sme ich mali vysvetliť a povedať aký je medzi nimi rozdiel, čo je to školská pripravenosť a čo je to školská zrelosť.
Kružliaková:Sú to dva pojmy, ktoré sa často zamieňajú, niekto ich berie ako synomické, niekto ich berie ako podriadené či nadradené. Vlastne nie je pre rodičia veľmi podstatné ich vedieť rozlíšiť, ale aj tak si o tom teda povedzme, školskú zrelosť by sme mohli vnímať ako zrelosť centrálneho nervového systému, teda či dieťa dostatočne dlho dokáže byť v pozornosti, či dobre fungujú všetky jeho zmysly a či dokáže mozog tie veľmi s tým súvisí aj to, či postava toho dieťa, myslím fyzická, je dostatočne silná vyvinutá a zároveň či je schopné emočne, stabilne pracovať a vnímať v skutočnosti. Tak by sme sa mohli dívať cez opti psychológov na školskú zrelosť. Školská pripravenosť je pre mňa vlastne veľmi podobený pojem, ale mohli by sme ho odlíšiť, tak ako ho je v poučkách a ja ju tu mám, zahŕňa oproti biologické múrez skôr úroveň predškolské prípravy z hľadiska schopnost, vplyvu prostredia a výchovy. Čo ale bez zrelosti centrónneho nervového systému veľmi nejde, takže jedno bez druhého nemôže fungovať, a preto si učitelia psychológovia vytvorili pojem školská spôsobilosť, ktorá berie do úvahy oba tieto zretelia alebo obe strany tejto mince, takže sa znovu oblúkom vraciaciam k tomu istému.
Kružliaková:Ak dieťa je schopné myslieť na úrovni skoro už školského, ešte neznamená, že je pripravené, ak jeho centrálny nervový systém, jeho spolupráca práca s vzúhmi s emóciami nie je zrelá, tak to dieťa naozaj zrelá do školy ešte nebude a na druhej strane ak ide dieťa chodiť do škôlky alebo aj nie, alebo taká možnosť už u nás neexistuje, a učí sa pracovať v prostredí, učí sa fungovať v prostredí pred školskom a plniť úlohy, tak aj keď neplní na sto percent alebo na 10 obraz, ktorý by sme si mohli 10 najvyšší možný predstaviť, tak do škôlky preleje a v to je to, čo hodnotíme, alebo by sme mali možno hodnotiť, je teda školská spôsobilosť.
Mikolášová:A ktoré znaky alebo ktoré správanie môže naznačovať, čo dieťa ešte práve nie je školský zrele?
Kružliaková:Najčastejšie je to emočná nezrelosť. Nie je to ale termínus techniku, nerozumiete tomu, že by som hovorila o tom ako psychológ, lebo psychológ nie som, ale je to nezrelosť, neschopnosť dieťa spracovávať vnemy, v plnom rozsahu, neschopnosť akoby ovládnuť svoje emócie, ale to neznamená, že by dieťa nebolo schopné toho, alebo že by nebolo zrerelé o rok, Je to len tu a teraz, závislých okolností, ktoré do toho času, kedy dieťa nastupuje do školy do šiestich rokov, sa v rodine, v genetike toho dieťaťa, kdekoľvek vyskytujú, takže to, že by sme mohli hodnotiť niektoré dieťa nezrelé, najčastejšie vidíme v škôlke ako dieťa, ktoré nevydrží dlho pri činnostiach, ktoré nechce upriať alebo nie je schopné upriať pozornosť niektorým smerom na dlhší čas, nie je schopné pracovať v rušnejšom prostredí, nie je schopné byť dlhšie oddelené od mamy bez väčšej emotívnej reakcie, ale na druhej strane často hovoria rodičia moje dieťa nevie kressliť, nevie robiť čiary, nedržiť ceruzku, áno, všetko toto patrí do posudzovania, nechcem povedať slovo hodnotenie, do posudzovania toho, či dieťa je zrerel alebo nezrelé, ale na druhej strane, ak celý 10 školský rok naozaj navštevoval pre školské zariadenie, tak ako podľa zákona má, tak schopnosť uchopovať ceruzku, schopnosť nakresliť postavu aspoň v tých najzákladnejších risoch, schopnosť zachytiť svoje moci v grafootorick obrázku, nakresliť nejakú vonku, to určite zvládlo.
Kružliaková:Rovnako ako prinajmenšom zvládanie počítanie do 5, a to buď teda počítanie predmetov, alebo uvedomenie si počtupäť. Pre mňa ale dôležitejšie je, aby dieťa vedel rozlišovať pojmy, ktorým môžeme povedať všeobecnej, je viac, menej a vedela sa rozhodovať. O nich, možno sa díva niektorý učiteľ, alebo psychológ natočiť dieťa je schopné orientovať sa v čase, v zmysle čo bolo a čo bude. Niekto už aj do včera a zajtra je dobré vedieť orientovať v priestore, takže vedieť zápred, pod dna, vedieť pracovať s triedením, a to teda triedením predmetov na nejaké kategórie, alebo podľa nejakých kategórií, ktoré buď zvolíme my, ale veľmi osožné a silné je, ak zvolí kategórie triedenie a samo dieťa. Toto všetko sa dieťa v povinnom predpremárnom vzdelávaní, v tom poslednom ročníku škôlky určite naučí, a ak nie, tak vtedy možno učiteľ psychológ, špeciálny pedagóg a riaditeľ nejakým spôsobom najavo rodičovi, že by mohlo zostať ešte o rok dlhšie škônok.
Mikolášová:Čiže kedy by mali rodičia možnosťbystriť pozornosť, je vyhľadať toho odborníka.
Kružliaková:Ak dieťa v tých 5 rokov nemá čistúreč alebo ak nerozpráva, alebo ak máme pocit, že, nechcem to tak povedať, ale poviem to, neplní naše príkazy a chcem tým povedať, že nerobí veci, ktorému kážeme, nie preto, že by bolo neposlušné, ale môže sa tak javiť, ale skôr preto, že si všimneme, že nerozumie tomu, čo hovoríme. Takže, keď rodič cíti, že sa niečo deje, najčastejšie matka cíti rovnako ako tá učiteľka, že niečo nie je v poriadku, Ak aj nemám s kým porovnávať, lebo mám jediná čika, sa dieťa nevyvíja tak ako všetky ostatné deti na domy hrisku, že robí niečo inak, že sa nehrá s inými, že s nimi nekomunikuje, že sa hrá stereotypne napríklad, to znamená, že opakuje stále tú istú hru, alebo že nedokáže odpovedať, nezaujíma sa o príbehy, tak vtedy asi by som vystrelil pozornosť a začala vyhľadávať odborníka. Najčastejšie v tom predškolskom veku rodičia smerujú logopeedovi, pretože logopec v tom predškolskom veku je alfaov a omegou pre rečovi vyveín dieťaťa a veľmi rýchlo vychytá, či problém je iba rečovi, ja to iba teraz bolo v silných úvodzovkách, takže či potrebuje dieťa cvičiť a je L, sČZ všetky možné sikavky a hlásky, alebo či je 10 problém hlbší, či súvisí s vývinom reči, a tým aj s vývinom nášho myslenia, takže pošle alebo odporučí dieťa iném odborníkovi, najčastejšie psychológovi.
Mikolášová:Teraz máme aktuálne teda obdobie zápisov do škôl, už toho asi zrejme s dieťaťom veľa nestihneme, ale predsa len než nastúpi teda do tej školy, tak máme ešte dostatok času ešte pár mesiacov. Ako môžeme tak celkom prirodzene podporiť 10 rozvoj školskej zrelosti u nášho dieťa?
Kružliaková:Prvá, čo mi napadlo je, že dajte mu pokoj, nechajte ho, pretože ešte bude mať veľa, aj vy ako rodič, aj vy ako rodina, budete mať ešte veľa povinnosti a veľa času strávite s tým, že budete musieť. Ale na druhej strane táto odpoveď najčastejšie rodičovi nestačí. Väčšinou zdvihne obočie a povie si, čo to je za odborníka, keď mi toto vraví. Tak ak chcem a musím, ak cítim, že niečo nie je dosť, tak sú na to akoby dva, povedzme si teraz, že sú dva uhly pohľadu. Ak je to dieťa naozaj problémové, tak je veľmi dôležité poradiť sa s odborníkom o tom, čo všetko by sme mali robiť, aby bolo pripravené, a možno predišli jeho budúcim špecifickým poruchaám mučenia, pretože v tom čase tesne pred školského už väčšina odborníkov vidí na dieťati alebo na diagnostike, že sú alebo mohli by byť predispozície k nejakým porucha mlčenia.
Kružliaková:Rozprávame sa o dislexy, dysgrafiu, diskovkalí, takže by mohli poradiť nejaké špecifické alebo nešpecifické metódy či cvičenia. Sú ale odborníci, ktorí vravia, že ak sa špecifické poruchy učenia vyvíjajú, tak aj tak nepomôže, ak budeme teraz drillovať a cvičiť. Takže pozor, prosím, na to, ale druhá akoby vet toho, kam by sme sa mohli uberať v tej príprave, je hra. Tá je najpodstatnejšia pre deti v tomto veku a v každom veku. Takže cez hru sa môžeme učiť, cez čo ja viem, riekaminky, recycitovanie v rimyke, básni, rozhodovanie sa pri tých jednotlivých slovách a kde je ich začiatok a kde je ich koniec, rozprávať sa o tom, či slovo, ktoré povieme sa Rímuje je alebo nerímuje je vymýšľať Rímy, premýšľať nad zmyselnými a nezmyselnými slovami, takže ich naozaj cielene vymýšľať ako nezmyselná, či cielene vymýšľať, aby zmysel mali pracovať s tým, že môžeme počítať autá, rozprávať sa o tom, aké sú farby, dlho alebo čo najdlhšie uchovávať pamäti, koľko sme ich napočítali a akých, prípadne sa rozprávať na nejakú ve ktorá teraz mi napadla príležitosť, keď sme sa rozprávali s deťmi, ktoré tu choddú nám do škôlky, milýli týždeň sme.
Kružliaková:To je jedno a základ dôvodu prišli k táčma Hálu, čo je vlastne veľmi zaujímavé a nič nehovoria sa v slovenčine slovo, rozprávali sme sa o tom, že je to stavba, že ju pris postavil vzdialenej, to nie je dôležité, ale niekoľkokrát počas toho týždne som sa pýtala tých predškolákov, či si pamätajú, ako sa volá 10 dom, len preto, aby sme skúsili udržať to v pamäti, aby sme videli, či si dieťa dokázalo vytvoriť stratégie ako niečo také, akoby nezmyselné, dokáže udržať pamäti.
Mikolášová:Minali sme, že rozhodne nie žiaduce deti strašiť školou. Čo ešte nie je žiaduce porovnávať zrejmé deti medzi sebou a v prípade, že máme súroden alebo možno na tom ihriskusku, čo ešte?
Kružliaková:No porovnávanie ako také tomu sa asi nevieme vyhnúť. Voda by sme sa dokázali. Tak ako my sme v hodnotení sme nacvičení naučení, že nás hodnotia tak aj my máme akoby v podvedomí kultúrne, že hodnotíme. Takže ak máme viacero detí, je veľmi ťažké pre rodičia nehodnotiť alebo neporovnávať nekomentovať to, akým spôsobom to robil Zuzka pred tebou a aké to robíš ty alebo ktokoľvek. A rovnako sa tomu ťažko vyhýbajú aj učitelia, ale áno, to je asi to najzákladnejšie, čo by sme nemali robiť.
Kružliaková:Nestražme, nestražme, nestražme, čím, v zmysle, čo bude v škole, ako tam bude zle, alebo čo všetko ti tá učiteľka naloží a ako to budeš mať ťažké popoludní. Zároveň sa vyhýbajme tomu ako porovnať moje schopnosti s tvojimi schopnosťami alebo schopnosti tvojho súrodenca s tvojimi schopnosťami. Skôr sa zaoberajme alebo zamerajme na to, v čom vieme povedať o jeho kladných stránkach, v čom by sme mohli vyzdvihnúť, aká je tá spolupráca medzi nimi dvoma súrodencami alebo tým, o ktorom hovoríme všetko čo najpozitívnejšie, aj keď to zas nemôžeme takto globaalizovať, pretože keď sa dívame na realitu, nestretávame sa len s pozitívnymi reakcia na nás samých. Takže byť čo najobjektívnejšie kritický. Možno to je to, čo by sme mohli si povedať o deťoch, alebo aj hlavne možno aj o samých sebe.
Mikolášová:Ale určite nikdy nezaškodí vyzdvihovať tie silné stránky. Ešte posledná otázka, ktorá mi napadá. V prípade, že naša tej školy, to už sme tak trošku naznačili, ako ho upokojiť.
Kružliaková:Ťažká otázka, ešte ťažšia odpoveď, pretože každé dieťa je veľmi individuálne. Možno tomu ve a to nielen na zápis, ale aj v čase, napríklad poobednejších hier, keď sú deti v školskom klube. Funguje to na deti v predškolskom veku, pretože pri zápisoch ku nám často odporúčame rodičom, aby začali chodiť v čase pred prázdniny, v tom dopoludnejšom čase, keď sme na dvore, aby dieťa, ktoré k nám príde, začalo spoznávať, že sa v je to pre dobro celého toho kolektívu, aby si začalo zvykať na tie pravidlá v škôlke, tak rovnako by to mohlo byť dobré aj na pravidlá v škole. To ako prvé. Druhé je veľmi častý a úprimný rozhovor, ak vám dieťa dôveruje, lebo ste ho nesklamali, alebo ste sa aspoň snažili ho nesklamať ako rodič, tak uverí aj to, že v škole je dobré, že sú tam v podstate veľmi zaujímavé a dobré zážitky a ďalšia vec, ktorá mi teraz napadla je osobný príklad, pretože ak ja rozprávam v dobrom, o svojej škole, alebo o svojich školách, o svojich učiteľov o tom, čo som tam zažila, tak moje dieťa veľmi pravdepodobne bude kopírovať to správanie, ktoré ukazujem a bude s očakávaním takýchto dobrých zážitkov vstupovať do školy.
Mikolášová:Hovorí, Jána krúžlie ako vás zástupkyňa vedúcej detského centra, ktorá má vo výskumnom ústave detskej psychológie a pato psychológie na starosti integrovanú skupinu detí pred školského veku. Veľmi pekne ďakujeme za vaša dobré rady a tešíme sa ďalší podcast niekedy nabudúce.
Kružliaková:Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a za pozvanie.
Mikolášová:Hovorme nahlas o deťoch.
Mikolášová:Okom? Nahlas o deťoch.
Mikolášová:Nahlas o deťoch.
Mikolášová:Nahlas o deťoch. Tak nahlas o deťoch.
